Môj knižný rok 2020

Rok sa s rokom stretol a nechce sa mi veriť, ako rýchlo sa to stalo. Opäť je tu čas obzrieť sa cez plece a zhodnotiť, aký bol môj knižný rok 2020. Pre moje čísla milujúce ja je to veľmi príjemná udalosť, pretože o knihách sa dá vymyslieť toľko rôznych štatistík.

Dobré správy na úvod

Vážení čitatelia a čitateľky, s potešením Vám oznamujem, že môj knižný rok sa niesol v znamení 61 prečítaných kníh, čo je v porovnaní s rokom 2019 nárast o 49 kníh. Áno, presne tak, prečítala som 5x viac kníh než rok pred tým! Som nadšená! Síce stále čítam s hendikepom, ale nenechávam sa tým odradiť a bojujem ďalej. Zároveň si však vo svojom nadšení uvedomujem, že je asi načase rozlúčiť sa s predstavou, že sa vrátim k svojmu stredoškolskému spôsobu čítania. Po prvé preto, lebo odstrániť neduhy, ktoré sa na mňa nalepili počas vysokej školy je dlhodobejší proces. Po druhé, vzhľadom na dospelácky multitasking a rušivé vplyvy mobilov a iných technológii si musím priznať, že občas mám problém sústrediť sa a venovať sa len jednej činnosti. Asi sú nenávratne preč tie časy, keď mojím ideálnym spoločníkom pri čítaní bolo zapnuté rádio. Alebo telka. Sú to krásne spomienky, ale už sa asi neponorím do knihy tak, že by som si nevšimla ani výbuch atómovky.

Nejako mi upadá nálada, takže na jej pozdvihnutie prichádzajú štatistiky ?! Mám rada štatistiky ? Ako som už spomínala, prečítala som 61 kníh, čo je spolu plus-mínus 22 058 strán. Najkratšou knihou bol Gaimanov Oceán na konci ulice so 184 stranami a najdlhšou bolo Meno vetra od Patricka Rothfusa, ktoré má 640 strán. Začala som čítať v angličtine, čo som si pred tým netrúfla, v rámci výzvy #20zarok2020. Nepodarilo sa mi prečítať 20 kníh v angličtine, ale prečítala som ich aspoň 11, vrátane rereadingu HP1. Mojou najobľúbenejšou knihou roka sa stalo jednoznačne a bez debaty Bezhviezdne more. Do tejto knihy som sa zamilovala. Očarila ma a opantala. Viem, že nesadne každému, ale ja by som sa v nej bez váhania stratila, keby to bolo možné.

Ťažké rozhodnutia

Dočítať či nedočítať? To je otázka. Vždy bolo pre mňa mimoriadne ťažké odložiť knihu a nedočítať ju. Knihy, ktoré idem čítať si vyberám veľmi starostlivo a keď už dospejem k rozhodnutiu, že si chcem knihu prečítať, som veľmi sklamaná, ak ma nezaujme alebo sa mi nepáči a nemám chuť ju ďalej čítať. Áno, viem, kníh je strašne veľa a času na ich čítanie je podstatne menej. Vždy som si to uvedomovala, ale konečne som si povedala, že sa nebudem trápiť s knihou, ktorá sa mi nepáči, a radšej ju odložím a pustím sa do knihy, na ktorú sa teším. V roku 2020 som nedočítala 3 knihy – City of Fallen Angels, Naše milované nevesty a Hľadá sa Mia. Aj tento rok už mám jednu, ktorú som po pár kapitolách zatvorila.

Druhým rozhodnutím, s ktorým som istý čas bojovala, bolo rozhodnutie upustiť od nápadu napísať na každú knihu, ktorú prečítam, recenziu. Ja viem. S písaním recenzií som pozadu. Aj tento článok píšem relatívne neskoro. Čítanie mi ide ako po masle v porovnaní s písaním. S recenziami neuveriteľne bojujem. Chcem, aby boli originálne a užitočné. Neustále premýšľam nad prečítanými knihami a čo by som o nich napísala. Potom konečne niečo napíšem a nepáči sa mi to. Sama sebe som najtvrdšou kritičkou. Takou tvrdou až sa zdeptám a nenapíšem nič. Môj knižný rok bol v znamení napredovania v čítaní, bohužiaľ písanie za ním zaostalo.

• 

• 

• 

Knihy spájajú ľudí

Minulý rok som písala o fantastickej komunite knižných nadšencov na Instagrame. Stále som rovnako nadšená a, napriek mojej ostýchavosti a menšej aktivite na IG, som si našla mnoho známych. Dokonca si s niektorými pravidelne-nepravidelne píšem ? Na mňa je to výkon hodný možno nie mexickej vlny, ale určite aspoň uznanlivého pokývania hlavou.

Práve vďaka týmto kontaktom som sa zapojila do dvoch projektov. Prvým bol projekt recenzovania kníh, ktorý vytvorila @luckylady.stories. Sponzori poskytli do projektu knihy a my, bookstagrameri, sme sa prihlásili na ich recenzovanie. Prvýkrát som sa zapojila do takéhoto projektu cez IG a veľmi sa mi páčilo, že som sa mohla zoznámiť s tvorbou pre mňa novej autorky.

Druhým projektom je knižná štafeta série Lux organizovaná @mom.and.the.books a vydavateľstvom Zelený kocúr. Kniha v štafete putuje od jednej čitateľky k druhej, ktoré počas čítania knihy do nej lepia lepíky, zvýrazňujú časti, ktoré ich zaujali a dopisujú komentáre. V prvej chvíli to pre mňa bolo úplne nepredstaviteľné písať do knihy. Potom som nabrala odvahu a už to šlo. Knižná štafeta je pre mňa najúžasnejším knižným zážitkom roku 2020. Bolo skvelé počas čítania knihy čítať zároveň poznámky, ktoré napísali dievčatá predo mnou. Mala som pocit, akoby sme si čítali knihu spolu a popri tom si rozprávali svoje dojmy, spolu sa smiali, hromžili, mali chuť kopnúť hlavného hrdinu do nohy. Pocit prepojenia bol krásny a ja sa už neviem dočkať, kedy sa mi dostane do rúk ďalší diel, aby som to mohla zažiť opäť.

• 

• 

Hľadám sa

Nápad začať knižný blog vo mne skrsol ako nič, zrealizovať ho po praktickej stránke už bolo náročnejšie a blog stále nevyzerá, ako by som chcela, ale aspoň existuje. Príslovečným kameňom úrazu je práve písanie. Prečítam knihu a už rozmýšľam nad tým, čo by som napísala do recenzie. Potom si sadnem k počítaču, niečo napíšem, prečítam si to po sebe a mám chuť to celé zmazať. Nájsť svoj štýl písania, svoj „hlas“ je pre mňa skutočnou výzvou. Veľmi tomu nepomáha ani moja vlastná kritika. Takže sa hľadám a hľadám a snažím sa byť na seba milá a povzbudzovať sa, aby som napísala aspoň niečo. Chcem, aby recenzia bola užitočná, zaujímavá, originálna, vyzdvihla som to zaujímavé na knihe, emócie z knihy, zaujímavé postrehy a pri tom, aby bola aj kvalitne napísaná. Asi by som od seba nemala čakať výkony skúseného knižného blogera skombinované s vyjadrovacími prostriedkami spisovateľov na plný úväzok.

Keď už teda napíšem recenziu, prichádza moja najmenej obľúbená časť. Knihu treba pekne odfotiť. Čo si budeme klamať, pekné fotky sú pekné fotky a tie lákajú prečítať si recenziu. Kvalitný obsah je dôležitý, ale pekná fotka len pomôže a určite neublíži. Pri fotkách sa tiež hľadám. Kam knihu položiť, ako ju nafotiť, aké rekvizity použiť. Obdivujem krásne prepracované fotky, ale uvedomujem si, že ja na takéto veci nemám cit. Hľadám spôsoby, ako odfotiť knihy jednoducho a zároveň pekne a nestráviť pri tom hodinu, lebo tú hodinu by som radšej čítala alebo aspoň písala?

Držte mi palce, aby som našla svoj štýl písania a fotenia ? Môj knižný rok 2019 bol v znamení rozčítania sa, takže pri tom malom počte kníh nebolo veľmi čo recenzovať. V roku 2020 som sa viac rozčítala, takže teraz sa idem skúsiť rozpísať ?

Žeby došlo na predsavzatia?

Mám rada čísla. Správne predsavzatie by malo obsahovať číslo, aby sa na konci roka dalo vyhodnotiť. Voči predsavzatiam som však opatrná. Dávam si predsavzatia, teda minimálne si stanovujem na Goodreads, koľko kníh chcem za rok prečítať v rámci ich každoročnej Reading challenge. Za rok 2021 chcem prečítať 55 kníh. Mojím cieľom nie je každý rok prečítať viac kníh, ale skôr udržať tempo. Okrem toho si myslím, že tento rok je čas dať si predsavzatie aj čo sa týka písania. Evidentne mi čítanie ide ľahšie ako písanie a potom písanie flákam. Tento rok chcem každý týždeň zverejniť aspoň jednu recenziu alebo článok. Tak a je to vonku. Za rok 2021 chcem napísať minimálne 52 recenzií a článkov. Práve v tejto chvíli som skoro 4 články pozadu. To nie je ktoviečo, ale ja sa s tým popasujem 🙂

V tomto roku Vám, moji milí čitatelia, čitateľky a knihomili s knihomilkami, prajem, aby ste si splnili nejaký knižný sen, aj keď len maličký. Želám Vám, aby Vám knihy aj naďalej spríjemňovali deň, poskytovali útechu a únik. Aby ste si našli mnoho knižných hrdinov, do ktorých sa zamilujete a objavili nových autorov, ktorých knihy nebudete vedieť odložiť ❣